Prvý apríl u nás v škôlke nepatril žiadnym žartíkom, aj keď úsmevov bolo viac než dosť. Zavítali k nám veselí a talentovaní Fidlikanti a spolu s nimi prišla hudba, ktorá sa nedá len tak počúvať… ona sa musí prežiť.
Hneď od prvých tónov bolo jasné, že nás čaká v kultúrnom dome krásny zážitok. Deti so zatajeným dychom sledovali, ako sláčik rozozvučí husle a s prekvapením zistili, že jeho vlasy nepochádzajú z kaderníctva, ale z konskej hrivy. A keď sa dozvedeli, že cimbal má až 133 strún, zo všetkých strán sa ozvalo úprimné „čooo?“.
Hudba sa však len nepočúvala, ale doslova žila. Spoločne sme si zdramatizovali „Fidli, fidli na husliach“, smiali sa, spievali a zapájali celé telo aj dušu. Zaznela aj píšťalka – koncovka, ktorej silný hlas nás všetkých prekvapil, a nechýbal ani nádherný, hlboký zvuk fujary a jemné tóny drumble.
Spoločne sme sa naučili tanec čapáš a s radosťou sme si ho aj zatancovali ako praví malí čapášnici.
Ďakujeme Fidlikantom, že nám pripomenuli, aká živá a krásna vie byť slovenská ľudová tvorba. A veríme, že aj vďaka tomuto stretnutiu v deťoch nenápadne rastie láska k tradíciám, hudbe a pohybu.