Dnes večer patria príbehy deťom.
Práve pri príležitosti Noci s Andersenom, ktorá sa na Slovensku koná 27. marca, sme pripravili rozhovor s pani knihovníčkou Veronikou Hruškovou.
Už roky víta v obecnej knižnici malých aj veľkých čitateľov, no najmä v marci, mesiaci knihy, patrí jej čas deťom z materských a základných škôl. Číta im, ukazuje ilustrácie, vysvetľuje detaily a trpezlivo odpovedá na otázky, ktoré dokážu vymyslieť len deti.
Rozhovor prinášame ako malú pripomienku toho, že spoločné čítanie má svoje čaro, a že vzťah ku knihám sa často začína práve v detstve.
- Ktorá detská kniha dokáže deti zaujať takmer vždy?
Nechcem menovať konkrétnu knihu, nakoľko je mnoho žánrov a deti si môžu vyberať. Ale z mojich skúseností – veľa ilustrácií, menej textu a veľa humoru. U samostatných čitateľov sú to komiksy. Najobľúbenejšie žánre sú tzv. „lotroviny“😊.
- Dá sa kniha čítať aj bez slov?
Myslíte knihu, ktorá je iba obrázková? Práve v tomto období som deťom jednu takú predstavovala – Ťuk, ťuk, puk – je to kniha v ktorej sa nachádzajú iba obrázky činností a deti majú reprodukovať zvuky, ktoré sa im vynárajú pri pozeraní ilustrácií. Veľmi pekné sú knihy od Hervé Tulleta, ktoré sú zábavné a sú takmer bez textu. A samozrejme knihy na vyhľadávanie od Márie Nerádovej - to je tiež knižná lahôdka.
- Môže byť kniha kamarát?
Stretla som sa už s tým, že deti s knižkou aj spávali, ale myslím, že ako kamaráta preferujú skôr plyšáka.
- Prečo deti rady počúvajú tú istú rozprávku stále dookola?
Deťom sa veľmi páči, že rozprávku, či príbeh poznajú. Dokážu ho potom aj sami zreprodukovať a z toho majú ohromnú radosť. Tešia sa, ak im pri čítaní niečo pozmeníte a oni odhalia „chybu“.
- Kde sa podľa vás číta najlepšie?
Ja si myslím, že najlepšie sa číta večer v posteli pred spaním. Aj mne😊. Dôležité sú aj malé rituály. Spomeňme si, na slová líšky z Malého princa.
„Bolo by lepšie, keby si prichádzal v tú istú hodinu. Ak napríklad prídeš o štvrtej popoludní, už od tretej začnem byť šťastná.“
Čas čakania na niečo pekné je taký radostný, ako samotná chvíľa, na ktorú čakáme.
- Aký máte názor na audio rozprávky?
Nemám nič proti audio rozprávkam, ale u detí v predškolskom veku určite nenahradia spoločné čítanie s rodičom. Dieťa sa počas čítania často potrebuje niečo spýtať alebo si niektoré veci vysvetliť. Rodič môže čítanie prerušiť, vysvetliť a dieťa potom lepšie rozumie príbehu. Pri audio rozprávkach alebo televízii dej pokračuje ďalej a dieťa sa môže v príbehu ľahšie stratiť.
- A môže sa stať, že z detí, ktoré dnes počúvajú príbehy, raz vyrastú ich autori?
Možno áno, ja neviem. K písaniu príbehov človek potrebuje hlavne fantáziu. Skôr si myslím, že spisovateľmi budú deti, ktoré si radi vymýšľajú.
A možno práve medzi deťmi, ktoré dnes v knižnici počúvajú príbehy, sedí aj budúci rozprávač ďalších.Stačí jeden príbeh, jedno stretnutie a zvedavosť sa môže zmeniť na lásku ku knihám.