Niektoré lásky sa nerodia z veľkých gest, ale z každodennosti.
Z rán, ktoré začínajú skôr než ostatné.
Z práce, ktorá si nežiada potlesk, no bez nej by nič nefungovalo.
Po 30 rokoch spoločného života a po dlhých rokoch práce v našej škôlkarskej rodine si náš školník a naša pani upratovačka povedali svoje „áno“. Ticho, s pokorou, s úsmevom – tak, ako žijú aj pracujú.
Ich príbeh je príbehom spolupatričnosti a láskavého humoru. Príbehom dvoch ľudí, ktorí si celý život stoja po boku – doma aj v práci. Každý deň sa starajú o to, aby bolo v škôlke teplo, čisto, bezpečne a pokojne. Aby tu mohli rásť deti. Aby sme sa tu všetci cítili dobre.
Svadba po tridsiatich rokoch nie je oneskorená.
Je dozretá.
Sme hrdí, že sú súčasťou našej škôlky.
A ešte viac sa tešíme, že môžeme byť súčasťou ich radosti.
Zo srdca im prajeme zdravie, pokoj, lásku a ešte veľa spoločných rokov – doma aj medzi nami.
Nech sa majú vždy kam vrátiť.