V našich životoch majú nezastupiteľné miesto. Odovzdávajú nám cenné skúsenosti, strážia naše rodinné dedičstvá, trávia s nami čas bez nutkania kontroly notifikácie v smartfóne a tešia sa, keď nám u nich chutí. Starí rodičia.
Často sa stretávame s tvrdeniami, alebo si to aj osobne zažijeme, že ich výchovné prístupy a metódy sú staromódne. A pritom vieme, že na výchovu sme tu my rodičia a pedagógovia. Mnohé múdre štúdie tvrdia, že čas starkých spoločne strávený s našimi deťmi je win-win pre obe strany. Má blahodárne účinky na emocionálnu stabilitu detí v dospelosti a starí rodičia majú zase menšiu tendenciu získať Alzheimerovu chorobu. Ale aj keby žiadne prieskumy neexistovali, vieme, že sú esenciálnou súčasťou nášho bytia, že zahŕňajú vnúčatá láskavosťou, pozornosťou, spomienkami, sladkosťami😊alebo, len tak, SÚ SPOLU. Vedeli by sme vám rozprávať, ako nám deti v piatkových ranných kruhoch hovoria a svietia im pritom oči, že idú „ku starkej do Spišskej“ alebo príde babka či „dedo Bohuš“ a budú spolu oslavovať, alebo pôjdu spolu na ihrisko, na prechádzku. Lebo im je spolu dobre. Starkí a deti sú si mentálne a osobnostne bližšie, sú akoby na jednej vlnovej dĺžke. Vytvárajú magické neviditeľné rodinné puto.
Preto sme starých rodičov požiadali, aby prišli k nám, do škôlky. Aby nám odovzdali kúsok svojej múdrosti. V Sovičkovej triede „Emkina a Peťkova babička“ rozprávala o svojom detstve, ako to bývalo kedysi. Zaspomínala na hračky a ručne ušité bábiky z handričiek, na hry vo voľnom čase. Deťom porozprávala rozprávku o troch medveďoch, zahrali sa Kolo, kolo mlynské. V pavilóne Motýlikov a Rybiek čítali deťom babičky a prababička pred spaním. Pokojným hlasom, v ktorom cítiť múdrosť rokov; hlasom, ktorý je plný lásky a okamžite upokojuje a prináša pocit bezpečia.
Starkých sme uctili aj ich stvárnením vo výtvarných dielach detí, ktoré ste mohli postupne obdivovať na nástenkách tried. Ich silu v rodine a prepojenie vnúčat a starých rodičov sa deti v Mačičkovej v triede naučili chápať cez dramatizáciu rozprávky „Ťahal dedko repku“.
Úctu k starým či prastarým rodičom, ktorí už nie sú medzi nami, sme s deťmi vyjadrili prechádzkou na čerstvom vzduchu po miestnom cintoríne.
